Rutinné vyšetrenie stolice (koprologické vyšetrenie) slúži na to, aby sa zistilo, či sú v stolici zvieraťa prítomné črevné parazity - červy (hlístovce, pásomnice, škrkavky) a mikroskopické parazity (Giardia alebo kokcídie). Parazity nespôsobujú len črevné ochorenia, niektoré z nich môžu byť infekčné aj pre ľudí (háčkovce, škrkavky a Giardia).

Vajíčka parazitov žijúcich v čreve sa vylučujú stolicou a sú mikroskopickej veľkosti, preto sú voľným okom nepozorovateľné. Testovanie sa musí vykonať na čerstvej stolici. Stolicu zbierajte do zaváraninového skla alebo do odbernej skúmavky každý deň aspoň 5 dní (vajíčka sa vylučujú nepravidelne, preto je potrebné zbierať stolicu niekoľko dní po sebe), z každej kôpky odoberte veľkosť fazuľky. Zbernú nádobu je potrebné držať v chladničke.

Čerstvá vzorka stolice sa zmieša so špeciálnym roztokom a odstredí sa pri vysokej rýchlosti. Následne sa vzorka skúma pod mikroskopom, aby sa zistila prítomnosť vajíčok červov a iných mikroskopických parazitov.

Ako často by mala byť stolica vyšetrovaná?

Počas prvého roku života by šteniatka mali absolvovať niekoľko vyšetrení. Črevné červy sa u šteniatok vyskytujú veľmi často a môžu spôsobiť väčšie problémy u mladších psov, takže ich včasné odhalenie je dôležité. Bežné prípravky na odčervenie nemusia byť účinné na všetky druhy črevných parazitov, preto je vyšetrenie dôležité aj u šteniatok, ktoré sú pravidelne odčervované.
U dospelých psov by sa vyšetrenie malo vykonávať každých šesť mesiacov.

Aké komplikácie môžu spôsobiť črevné parazity?

Klinické príznaky infekcie črevnými parazitmi sa môžu výrazne líšiť v závislosti od parazita a celkového zdravotného stavu psa.

Škrkavky (Toxocara canis, Toxocara cati, Toxascaris leonina). Infekcie škrkavkami u dospelých psov sú často asymptomatické. U mladých psov alebo ťažko infikovaných dospelých psov môžu príznaky zahŕňať zvracanie, hnačku, stratu hmotnosti, matnú srsť. Larvy škrkaviek počas svojho životného cyklu migrujú cez pľúca, takže možno pozorovať kašeľ.

Háčikovce (Ancylostoma caninum, Uncinaria stenocephala). Háčikovce sa usadia v stene čreva a sajú zo svojho hostiteľa krv. Preto je najvýznamnejším klinickým príznakom infekcie anémia, ktorá vedie k letargii, slabosti a bledým ďasnám. Bežne sa pozoruje aj strata hmotnosti a krvavá hnačka.

Tenkohlavce (Trichuris vulpis). Tenkohlavce často spôsobujú krvavé hnačky.

Pásomnice (Dipylidium caninum). Táto pásomnica je prenášaná blchou, preto je pri jej výskyte veľká pravdepodobnosť, že je pes napadnutý blchami. V stolici sú vylučované články pásomnice, čo sa prejavuje ako svrbivosť v okolí konečníka. To môžeme pozorovať ako sánkovanie psa po zemi, objaviť sa môže nechutenstvo a strata hmotnosti, aj keď infekcia je často bezpríznaková.

Giardia. Tento protozoálny parazit často spôsobuje silné vodnaté hnačky, ktoré môžu byť sprevádzané zvracaním a chudnutím. Hnačky nie sú pravidelné, striedajú sa obdobia hnačky s normálnou konzistenciou stolice.

Kokcídie. Hoci infekcia týmto protozoálnym parazitom je u zdravých dospelých zvierat často asymptomatická, u šteniat alebo oslabených zvierat môže spôsobiť hnačku.

Liečba a prevencia

Ak je v stolici pozitívny nález parazitov, veterinárny lekár odporučí vhodnú liečbu na ich odstránenie. V závislosti od druhu parazita môže liečba zahŕňať jednu alebo niekoľko dávok odčervovacieho prípravku vo forme pasty, tabliet, pipety alebo tekutého roztoku. 
Najlepšou prevenciou je pravidelné odčervovanie. Odčervovacia schéma je nasledová:

Autor: Antónia Barnová (študentka Univerzity veterinárskeho lekárstva)

20.12.2022

Šteniatku rastú zuby rovnako, ako rastú nové zuby počas vývoja ľudským bábätkám a deťom. Aj šteniatku najskôr vyrastú mliečne zuby, ktoré sú špicaté a ostré, neskôr vypadnú a nahradia ich trvalé zuby.

Psy majú 28 mliečnych zubov a neskôr 42 trvalých zubov. Výmena mliečnych zubov za trvalé sa nazýva prezubovanie alebo prerezávanie zubov. Nie je nezvyčajné, že pri vypadávaní zubov dochádza k miernemu krvácaniu, no majitelia si ho všimnú zriedkakedy. Šteniatka budú žuť ruky, nábytok a akékoľvek predmety, ktoré sú v ich dosahu, je to súčasť ich normálneho správania. Žuvanie tiež zmierňuje nepohodlie spojené s procesom prerezávania zúbkov.

Kedy môjmu psovi vypadnú mliečne zuby?

Šteniatkam sa začínajú prerezávať zúbky okolo 3 týždňov a približne v 6. týždni sa im prerežú všetky mliečne zuby. Ako prvé vyrazia rezáky (v prednej časti papule) a očné zuby (tesáky), po ktorých nasledujú črenové zuby. Psy nemajú mliečne stoličky. Okolo 12. týždňa začnú mliečne zuby vypadávať a prerezávajú sa trvalé zuby. Zvyčajne sú do 6. mesiaca života všetky trvalé zuby prerezané a všetky mliečne zuby vypadnuté.

Existujú nejaké problémy so zubami u mladých psov?

Problémov s mliečnymi zubami je málo. Je zriedkavé, že šteňa bude mať problém so zubami, ktorý je dostatočne závažný na to, aby si vyžadoval pokročilý zásah. Niektoré plemená, najmä menšie plemená a brachycefalické plemená (mops, francúzsky buldoček, bostonský teriér, boxer...) majú tendenciu zachovať si časť svojich mliečnych zubov. Najbežnejšie sú horné očné zuby, hoci stať sa to môže pri ktoromkoľvek zube. Zadržané mliečne zuby môžu spôsobiť nesprávnu oklúziu (nesprávne zarovnané zuby vedúce k zlému skusu) a nepohodlie. Tiež predisponujú psov na budúce problémy so zubami. Jedlo sa môže zachytiť medzi ponechanými mliečnymi zubami, trvalými zubami a ďasnami, čo môže viesť k periodontálnemu (zubnému) ochoreniu. Zadržané mliečne zuby je potrebné odstrániť v sedácii.

Aké žuvacie hračky sú vhodné a ktorým by ste sa mali vyhnúť?

Pretože psy majú tendenciu žuť takmer všetko, zistilo sa, že takmer všetky predmety vedia spôsobiť problémy. To platí hlavne pre surové kože, uši ošípaných alebo iné časti zvierat, kosti, syntetické hračky, tenisové loptičky a podobne. Niektoré z týchto predmetov už spôsobili gastrointestinálne blokády alebo prepichnutie čriev, ktoré si často vyžadujú chirurgický zákrok a môžu byť život ohrozujúce, iné uviazli v hrdle, čo spôsobilo udusenie psov.

Napriek týmto skutočnostiam si treba uvedomiť, že psy už roky žuvajú milióny rôznych predmetov, väčšinou bez incidentov. Avšak riziko nikdy nemožno eliminovať, preto je potrebné šteniatko sledovať. Vyhnúť by ste sa však mali kostiam a parohom, pretože nie sú pre mliečne zuby vhodné a mohli by ich poškodiť. Najlepšou voľbou sú gumené hračky.

Čo mám robiť ak šteniatko žuje veci, ktoré nemá?

Neodmeňujte správanie, ktoré je pre vás nežiadúce a nedovoľte, aby ho odmenili ani ostatní. Ak vaše šteňa žuje ruky alebo akúkoľvek inú časť tela, vykríknite, ako to robí šteňa, odtiahnite ruku a choďte sa hrať inam. Nikdy fyzicky netrestajte svoje šteňa za ohryzovanie. To ich správanie nezastaví a naučí ich to len báť sa vás, novín alebo čohokoľvek, čím im ubližujete.

Neexistuje konsenzus o najlepšom spôsobe, ako naučiť šteniatka neprežúvať. Niektoré metódy sa môžu dokonca zdať protichodné, pretože to, čo môže fungovať pre jedného psa, môže byť nevhodné pre iného. 

Autor: Antónia Barnová (študentka Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie)

1.12.2022

Mnohí majitelia sa často pýtajú: "Je analýza krvi pred operáciou naozaj potrebná?"

Dokonca aj mladým psom a mačkám, ktoré sa chystajú na bežnú kastráciu, môže byť vykonanie predoperačného krvného vyšetrenia prospešné. Veterinárny lekár môže takto včas odhaliť príznaky nespočetných ochorení a môže získať lepšiu predstavu o tom, ako môže anestézia ovplyvniť vaše zvieratko. Tieto príznaky sa často prejavia na krvnom obraze skôr, než si všimnete akékoľvek vonkajšie zmeny, takže aj keď sa vám zviera zdá úplne normálne, môže sa vo vnútri jeho tela niečo diať. Ak sa na krvnom obraze objaví niečo znepokojujúce, veterinárny lekár bude chcieť zrušiť alebo odložiť operáciu a najprv tento problém vyriešiť, aby bola operácia a anestézia pre vaše zvieratko čo najbezpečnejšia.
Vyšetrenie krvi pred operáciou tiež dáva lekárovi možnosť podľa potreby zmeniť svoj typický protokol liekov na sedáciu a anestéziu a zvoliť kombináciu liekov, ktoré sú pre vašu mačku alebo psa bezpečnejšie. Každý liek má svoje vedľajšie účinky a každý veterinárny lekár chce pre vášho domáceho miláčika to najlepšie.

Pri mladších zvieratách je zvyčajne možnosť odmietnuť predanestetické vyšetrenie krvi, ak sa tak rozhodnete, pokiaľ váš veterinárny lekár neurčí inak na základe zdravotnej anamnézy vášho zvieratka. U starších pacientov sa však vyšetrenie krvi pred anestéziou odporúča alebo je niekedy dokonca nevyhnutné. Je to preto, že riziko výskytu skrytých ochorení alebo možných anestetických komplikácií je s pribúdajúcim vekom oveľa vyššie.

Predoperačné vyšetrenie krvi zvyčajne pozostáva z dvoch rôznych krvných testov. Prvý test sa nazýva kompletný krvný obraz alebo hematológia. Tento základný krvný test ukáže hladinu červených krviniek, bielych krviniek a krvných doštičiek, čo môže byť užitočné pri diagnostike anémie (nízky počet červených krviniek), systémových infekcií, zápalu a potenciálnych nedostatkov v zrážaní krvi. Napríklad ak krvný obraz naznačuje miernu dehydratáciu, veterinárny lekár môže infúzne podať tekutiny niekoľko hodín pred anestéziou.

Druhý krvný test, ktorý sa zvyčajne vykonáva pred operáciou, sa nazýva biochémia, ktorý veterinárnemu lekárovi ukáže, ako pracujú obličky a pečeň. Ak sú postihnuté práve tieto orgány, často sa navonok neprejavia viditeľné príznaky ochorenia, kým nie sú v pokročilom štádiu.
Funkcia pečene sa hodnotí prostredníctvom aktivity enzýmov, zvýšené hodnoty môžu naznačovať zvýšené riziko ochorenia pečene. Funkcia obličiek sa hodnotí meraním močoviny a kreatinínu. Obe tieto látky sa normálne vylučujú obličkami a ich zvýšené hladiny naznačujú, že nie sú účinne odstraňované obličkami v dôsledku dehydratácie alebo ochorenia obličiek. Meria sa aj hladina glukózy v krvi (krvný cukor), jej dramatické zvýšenie môže naznačovať cukrovku. Nízke hladiny bielkovín v krvi sú spojené s množstvom zdravotných problémov a môžu spôsobovať oneskorené hojenie po chirurgickom zákroku.

Obličky a pečeň zohrávajú obrovskú úlohu v tom, ako telo metabolizuje všetky sedatíva a anestetické lieky, ktoré zviera dostane pred a počas operácie. Z tohto dôvodu je pre lekára veľmi dôležité, aby vedel, že vaše zviera nemá žiadne problémy s obličkami alebo pečeňou predtým, ako ho podrobí anestézii.

Krvné testy nikdy nie sú pre zviera škodlivé a vždy sa odporúčajú, aby sa zabezpečila bezpečná anestézia a zotavenie vášho zvieratka po operácii. Veríme, že ste vďaka tomuto článku lepšie pochopili, prečo je vyšetrenie krvi odporúčané, a pred plánovanou operáciou vášho zvieratka budete schopní urobiť správne rozhodnutie.

Autor: Antónia Barnová (študentka Univerzity veterinárskeho lekárstva)

12.11.2022

Lipóm je termín, ktorým sa označuje veľmi častý nezhubný nádor tuku, ktorý sa vyskytuje u zvierat stredného až staršieho veku. Tieto nádory sa môžu líšiť z hľadiska rýchlosti rastu (niektoré môžu zostať rovnaké celé roky), ale pre vaše zviera sa stávajú problematickými, keď rastú na miestach, ktoré ovplyvňujú ich schopnosť pohybu alebo spôsobujú nepohodlie. Lipómy môžu rásť kdekoľvek (dokonca aj vo vnútri brucha), ale najčastejšie sa vyskytujú pod kožou, kde sa za normálnych okolností nachádza tuk. Môžu rásť medzi vrstvami svaloviny alebo môžu rásť na mieste, ktoré spôsobuje vášmu zvieraťu pri chôdzi nepohodlie. Ak tieto nádory rastú medzi vrstvami svalov, zvyčajne sa nazývajú infiltratívne lipómy.

Zhubná forma tohto nádoru sa nazýva liposarkóm. Našťastie tieto nádory nemajú tendenciu šíriť sa na iné miesta, ale na ich kontrolu bude potrebná rozsiahlejšia operácia.

Príčina

Dôvod, prečo sa u konkrétneho domáceho zvieraťa môže vyvinúť práve tento alebo akýkoľvek iný nádor, nie je jednoznačný. Len veľmi málo nádorov má jedinú známu príčinu. Zdá sa, že väčšinu spôsobuje komplexná zmes rizikových faktorov, z ktorých niektoré sú podmienené prostredím a niektoré sú genetické alebo dedičné.

Diagnostika

Tieto typy nádorov sa zvyčajne dajú diagnostikovať aspiračným vyšetrením tenkou ihlou. Pomocou malej ihly s injekčnou striekačkou sa nasaje vzorka buniek priamo z nádoru a umiestni sa na mikroskopické sklíčko.

V niektorých prípadoch nemusia byť výsledky úplne jasné a môže byť potrebná biopsia. Biopsia je chirurgické odstránenie časti nádoru. Kúsky nádoru potom veterinárny patológ vyšetrí pod mikroskopom (histopatológia). Histopatológia je užitočná na stanovenie definitívnej diagnózy. Môže sa odporučiť aj pokročilé zobrazovacie vyšetrenie, napríklad CT.

Ako tieto typy nádorov zvyčajne postupujú

Hoci sú lipómy benígne, čo znamená, že nie sú rakovinové a nešíria sa (nemetastázujú) do okolitých tkanív alebo vnútorných orgánov, tieto nádory môžu naďalej rásť a spôsobovať vášmu zvieratku nepríjemnosti. Po odstránení je pravdepodobnosť opätovného vzniknutia pomerne nízka. U psov stredného a staršieho veku je však veľmi časté, že majú viacero útvarov. Každý lipóm je iný, niektoré môžu rásť rýchlo a niektorým môže trvať roky, kým narastú dostatočne veľké na to, aby spôsobovali problémy.

Liposarkómy sú však zhubné a po chirurgickom odstránení majú oveľa vyššiu mieru opätovného vzniknutia, čo znamená, že môžu byť potrebné viaceré operácie.

Ako tento typ nádoru ovplyvní vaše zviera

V prípade benígnych lipómov je odstránenie týchto útvarov skôr kozmetickým zákrokom. Niektorým domácim zvieratám sa tieto nádory vytvoria v oblasti podpazušia, medzi nohami alebo okolo krku, čo môže spôsobiť nepohodlie alebo krívanie. U vášho domáceho maznáčika môžete pozorovať sťaženú chôdzu alebo neochotu vstať, chodiť po schodoch alebo chodiť na bežné prechádzky.

Liečba

Jedinou najúčinnejšou liečbou lipómov je ich chirurgické odstránenie. Najlepšie je odstrániť tieto útvary, keď sú malé, operácia je zvyčajne menej invazívna a rez je oveľa menší a pre vaše zviera menej bolestivý. Keď lipómy ďalej rastú, operácia sa môže stať náročnejšou pre vášho veterinárneho lekára aj pre vaše zviera.

Infiltratívne lipómy a liposarkómy, ktoré sa po operácii znovu objavili, sa musia opäť chirurgicky odstrániť. V prípade recidivujúcich liposarkómov alebo infiltratívnych lipómov sa môže odporučiť pooperačná rádioterapia.

Autor: Antónia Barnová (študentka Univerzity veterinárskeho lekárstva)

18.10.2022

PROSTREDIE

Klietky pre fretky by mali mať rozmery minimálne 50 x 50 x 70 centimetrov a mali by mať dve alebo viac poschodí so schodmi alebo rampami, po ktorých môžu vyliezť. Najlepšie sú drôtené klietky, vyhnite sa používaniu akvárií/terárií, pretože majú veľmi slabé vetranie. Klietka by mala mať veľmi malé medzery a zabezpečenú západku, aby sa zabránilo úniku fretky. Podlaha by mala byť pokrytá umývateľným povrchom - linoleom a podobne. Fretke poskytnite hojdacie siete alebo police, na ktoré si môže sadnúť, aj nejaký druh tmavého priestoru, pretože sa rada schováva a spí. Aby bol priestor na spanie útulný, vysteľte ho slamou alebo starým tričkom, to fretku povzbudí, aby sa uhniezdila a pomôže jej zostať v teple.

Fretky sú hravé zvieratá, preto je dobré zabezpečiť im hračky, ktoré ich povzbudzujú k hrabaniu alebo lovu. Radi sa hrajú s malými loptičkami, pierkovými hračkami pre mačky alebo malými látkovými hračkami pre bábätká. Vyhnite sa hračkám z peny alebo latexovej gumy, pretože by ich pravdepodobne rozhrýzli a malé časti prehltli, čo by spôsobilo upchatie tráviaceho traktu.

Fretky potrebujú pohyb a duševné obohatenie, a preto by nemali byť zavreté v klietkach 24 hodín denne. Keď sú mimo klietky, mali by byť vždy pod dohľadom. Uistite sa, že sa nedostanú k žiadnym elektrickým káblom, nebezpečným látkam alebo rozbitným predmetom. Zakryte všetky medzery, cez ktoré sa zmestia, napríklad pod dverami a oknami.
Sú zvyknuté používať toaletu, no do toalety nepoužívajte hrudkujúce stelivo pre mačky ale podstielku z peliet. Fretky by mali byť chránené pred priamym slnečným žiarením, najlepšie je chladné zatienené miesto.

STRAVA

Fretka je mäsožravec, preto by strava vhodná pre fretky mala obsahovať vysoký obsah tuku ako hlavný zdroj kalórií a tiež by mala byť bohatá na vysoko stráviteľné živočíšne bielkoviny. Rastlinné bielkoviny fretky zle trávia a môžu viesť k určitým zdravotným problémom, ako sú kamene v močovom trakte, kožné ochorenia, ochorenia tráviaceho traktu a spomalený rast. Je tiež dôležité poznamenať, že fretky nedokážu tráviť vlákninu, takže pri výbere stravy by ste sa mali vyhnúť vysokému obsahu obilnín.

Absolútne najlepšou stravou je prirodzené krmivo - mäso. Najvhodnejšie je kuracie, hovädzie, baranie alebo ryba. Nepodávajte bravčové mäso (obsahuje veľa tuku), vnútornosti (hovädzie srdce, pečeň) len v malom množstve a nie často, pretože sa po nich môže objaviť hnačka. Ak sa fretku rozhodnete kŕmiť mäsom, malo by tvoriť 60% jej kŕmnej dávky, 20% príloha (ryža, cestoviny, ovsené vločky), 10% varená zelenina alebo ovocie (melón, banán, jablko) a 10% mliečne výrobky (biely jogurt, tvaroh, syr, vaječný žĺtok). Kŕmenie surovým mäsom sa nazýva BARF (bones and raw food) a pri takomto kŕmení by ste si mali naštudovať presné zloženie jedálnička alebo sa poradiť s odborníkom, inak môžete fretke privodiť vážne zdravotné ťažkosti.

Ďalšou možnosťou je špecializované granulované krmivo pre fretky vyrobené s ohľadom na ich nutričné ​​požiadavky. Kupujte fretke kvalitné krmivo s vysokým obsahom mäsa, fretky potrebujú živiny najvyššej kvality, pretože majú veľmi krátky tráviaci trakt a jednoduché črevné baktérie, takže ich telo má len 3-4 hodiny na strávenie potravy a absorbovanie živín. Kvôli tomu musí mať fretka neustály prístup ku granulám a čerstvej vode, ktorú je potrebné pravidelne vymieňať. Misky umiestnite ďaleko od toalety, aby zostali čisté a nekontaminovali sa výkalmi.
Ak chcete fretke dopriať pochúťku, najlepšou možnosťou je malý kúsok kvalitného mäsa. Vyhnite sa komerčným pochúťkam pre fretky, pretože väčšina z nich neobsahuje vôbec žiadne mäso, len obilniny a sladidlá. Fretke, rovnako ako mačke, môžete podávať maltózovú pastu, hlavne v období pĺznutia. Nekŕmte fretku ľudskou stravou ani zvyškami zo stola, vyhnite sa sladkým, soleným a koreneným jedlám. Nikdy nepodávajte fretke čokoládu a sladkosti.

VETERINÁRNA STAROSTLIVOSŤ

Vaša fretka by mala byť vyšetrená veterinárnym lekárom do 48 hodín od jej kúpy resp. adopcie. Veterinárny lekár skontroluje fretke uši, či sa v nich nenachádzajú ušné roztoče, oči, ústnu dutinu a celkový stav zvieratka. Môžete požiadať aj o vyšetrenie vzorky výkalov na prítomnosť črevných parazitov.
Rovnako ako psy a mačky, aj pre fretky je vakcinácia povinná. Fretky sú zvyčajne vakcinované proti psinke vo veku 8 až 10 týždňov a následne revakcinované o 2 až 4 týždne. Vo veku 16 týždňov je povinná vakcinácia proti besnote. Následne sa revakcinácia (preočkovanie) psinky vykonáva raz ročne a revakcinácia besnoty raz za 1 až 3 roky, v závislosti od typu použitej vakcíny.
Pre fretky vo veku tri roky a viac sa minimálne raz ročne odporúča kompletné vyšetrenie, ktoré zahŕňa analýzu moču a krvné testy. To umožní včasné odhalenie chorôb, ktoré sa bežne vyskytujú u starších fretiek, ako je kardiomyopatia, hypoglykémia a rakovina. Fretkám môžete pravidelne strihať pazúry, ak sa vám to doma nedarí, alebo neviete ako na to, urobí to za vás veterinárny lekár. 

Autor: Antónia Barnová (študentka Univerzity veterinárskeho lekárstva)

14.10.2022

Konjunktivitída je zápal očnej spojovky. Spojovka je sliznica podobná sliznici úst a nosa. Táto membrána, vrstva epitelových buniek s bunkami vylučujúcimi hlien, pokrýva očnú buľvu a vnútorný povrch očného viečka. Psy a mačky majú vo vnútornom kútiku oka tretie viečko, ktoré je tiež pokryté spojovkou. U zdravého zvieraťa nie je spojovka viečok dobre viditeľná a má bledú, ružovú farbu. Keď sa objaví konjunktivitída, spojovkové membrány sčervenajú a opuchnú.

Príčiny konjunktivitídy

• Vírusové infekcie (vírus psinky).

   

• Imunitne sprostredkované poruchy: alergická konjunktivitída (zvlášť častá u domácich zvierat s inhalačnými alebo sezónnymi alergiami), plazmatická konjunktivitída (najmä nemeckých ovčiakov) a pemfigus (autoimunitné ochorenie kože).

   

• Nádory očných viečok a spojoviek.

   

• Stavy súvisiace s plemenom: nodulárna episkleritída u kólií a krížencov kólií.

   

• Nedostatok slzného filmu: keratoconjunctivitis sicca (KCS alebo suché oko).

   

• Abnormality očných viečok - entropium alebo ektropium, poruchy mihalníc - distichiáza a ektopická mihalnica, často spôsobujú sekundárnu konjunktivitídu.

   

• Upchaté nazolakrimálne alebo slzné kanáliky môžu spôsobiť zápal tkanív obklopujúcich krajinu oka.

   

• Trauma oka alebo podráždenie cudzími telesami, dymom alebo látkami znečisťujúcimi životné prostredie

   

• Iné očné poruchy: ulcerózna keratitída, predná uveitída a glaukóm.

   

Klinické príznaky

Medzi najčastejšie klinické príznaky konjunktivitídy patrí výtok z očí (zakalený, žltý alebo zelenkastý). Oči sú svrbivé, čo sa prejavuje škúlením alebo nadmerným žmurkaním a začervenaním alebo opuchom okolo očí. Nie je nezvyčajné, že konjunktivitída začína v jednom oku a potom sa rýchlo šíri do druhého oka prostredníctvom kontaminácie, hoci v prípadoch, keď sú príčinou alergie alebo vírusová infekcia, môžu byť postihnuté obe oči hneď od začiatku. Môže sa vyskytnúť s inými klinickými príznakmi, ako je výtok z nosa, kýchanie alebo kašeľ. Neliečená konjunktivitída môže viesť k trvalému poškodeniu oka.

Diagnostika

Hlavným cieľom diagnostiky je zistiť, či je konjunktivitída primárnym alebo sekundárnym problémom, či existuje ďalšie ochorenie alebo poškodenie oka, či je stav alergický alebo či postihuje tkanivá samotného oka (skléru). Aby sa odlíšili mnohé z týchto stavov, musí sa vykonať kompletné a podrobné očné vyšetrenie. To zahŕňa podrobné vyšetrenie okolitých očných štruktúr (viečka, mihalnice, slzné kanáliky, tretie viečko atď.), testy produkcie sĺz (Schirmerov test), testy farbenia rohovky (zisťuje sa, či je rohovka poškodená) a meranie vnútroočného tlaku na vylúčenie glaukómu alebo uveitídy. Ďalšie testy a postupy, ktoré možno vykonať, zahŕňajú preplachovanie nazolakrimálnych vývodov, kultiváciu baktérií a testy citlivosti, cytológiu alebo biopsiu spojovky a testovanie na alergie.

Liečba a prognóza

Liečba je zameraná na konkrétnu príčinu a môže zahŕňať lokálne aj perorálne lieky. Bežne sa predpisujú lokálne antibiotiká s účinnými látkami gentamycín, tobramycín, chloramfenikol, oxytetracyklín, ciprofloxacín alebo očné masti a roztoky s trojitým antibiotikom. Predpísať sa môžu lieky obsahujúce protizápalové látky, ako je oftalmický prednizolón alebo dexametazón. U pacientov so sekundárnou konjunktivitídou možno použiť aj perorálne antibiotiká alebo protizápalové lieky. Ak je príčinou zápalu alergia, môže sa predpísať antihistaminikum, Pacienti s diagnózou KCS zvyčajne vyžadujú lieky ako je cyklosporín alebo takrolimus na stimuláciu produkcie sĺz. Psy s abnormalitami očných viečok alebo mihalníc budú vyžadovať chirurgickú korekciu. Ak si všimnete, že si vaše zvieratko počas liečby škrabe oči, bude potrebné nasadiť mu golier, aby sa predišlo ďalšiemu podráždeniu očí a aby sa oko čo najskôr zahojilo. Pacienti majú vo väčšine prípadov konjunktivitídy vynikajúcu prognózu. Stavy ako KCS a imunitne sprostredkované poruchy môžu vyžadovať celoživotnú liečbu.

Autor: Antónia Barnová (študentka Univerzity veterinárskeho lekárstva)

23.07.2022